Bývalý rozhodca Diňa: Pískali tam, kde boli peniaze
Nechávali ste všetko na delegačky, alebo ste sa skúšali nominovať na niektoré zápasy?
- Jasné, že sme sa hlásili. Kde boli peniaze, tam sme chodili. Ja som bol napríklad rozhodca Ča... Brali ma dokonca aj na dorastenecké zápasy. Navyše som mal bonus, za každý gól som dostal stovku. Vyhrali napríklad 10:1 a bolo to... Ale veľmi som im pomáhať nemusel, ich dorastenci boli naozaj dobrí!
Pískali ste jej aj vonku?
- Často, aj keď nie vždy. Stretávali sme sa u Zlatej husi v Košiciach a tam sme sa rozchádzali, podľa toho, kam sme išli pískať...
Koľko ste brali?
- Za domáci zápas 5-tisíc, vonku 10-tisíc. Niekedy plus kurčatá.
Kedy ste dostávali peniaze, pred, alebo po zápase?
- Väčšinou pred. Raz som napríklad pískal stretnutie, kde domáci chytili delegáta. My sme nedostali ani korunu. Polčas bol 0:1, delegát prišiel a začal nám vyčítať, ako rozhodujeme. Proste nás chcel potopiť. Bol so mnou jeden starší rozhodca, robil asistenta. Ten mi povedal, Marián, nič sa neboj, bude to v poriadku. Aj bolo. Priamo z čiary vybavil štyri tisícky. Ja som o tom ani nevedel, odpískal som to, čo som videl. Na vlastné oči som potom videl, ako delegát vracia peniaze.
Ako sa dalo postúpiť v rebríčku súťaží?
- Buď urobiť skúšky, alebo podplatiť. Sám som zažil, ako niektorí chlapci spod Tatier nosili na skúšky muflónie lebky.
Vy ste nechceli ísť vyššie?
- Chceli ma niektoré mužstvá. Keď išli vyššie, chceli, aby som im pískal aj ďalej. Povedal som však, že už nie.
Ako sa cítite, keď v televízii sledujete slovenskú ligu?
- Okamžite prepínam. Najmä keď vidím rozhodcov. Nechcem kydať na všetkých, možno sú výnimky. Polovica z nich to však robí iba pre peniaze.
Viete odhadnúť, koľko čiernych peňazí berú rozhodcovia v najvyšších súťažiach?
- Viem o tretej najvyššej súťaži, teda druhej lige. Tam sa to pohybuje okolo 30-tisíc. Ale aj vyššie. Podobné peniaze sa však niekedy objavia aj v 5. lige...
Koľko ste vy zobrali najviac?
- V 5. lige - 20-tisíc. Najmenej som vtedy bral 2-tisíc.
Ako sa vlastne delia také peniaze?
- Na päť častí. Dve asistentom, jednu hlavnému, jednu delegátovi, piatu si delí znovu hlavný a delegát.
Vždy ste sa dohodli?
- Kdeže! Aj medzi rozhodcami boli hádky. Raz mi jeden mladý asistent odmával ofsajd, ktorý nemal. O peniaze som sa potom rozdelil len s delegátom. Ďalší z Trebišova zase zobral 10-tisíc a nikomu nedal ani korunu. Pritom sme vedeli, že peniaze dostal. Tak sme si ho zobrali na ďalší zápas a trochu sme sa porozprávali... Po stretnutí sme delili peniaze a on nedostal nič. Ozval sa, že čo sa deje. Tak mu vravím, to ti len strhávame peniaze, ktoré si nám nedal...
Prvá skúsenosť
Bývalý rozhodca Marián Diňa sa s korupciou stretol prvý raz ako dvanásťročný. „Hrali sme finálový turnaj majstrovstiev Slovenska. Pán Bo... nás proti Slovanu tak ošmekol, že sme plakali. Bratislavčanom sme to však vrátili aj s úrokmi. Pustili sme zápas Trnavčanom a tí nás z vďačnosti odviezli ich autobusom domov,“ spomína Marián Diňa.